Ako vznikali Vianoce s pocitkami?
Odmalička ľúbim Vianoce. Ľúbim strihať papierové vločky, vešať po byte girlandy, ísť do lesa po čečinu a hypnotizovať ten cinkajúci zlatý stromček so sviečkami, ktorý sme doma mali od detstva (keď som bola dospelá, kúpila som nám taký istý, aby sme tiež mali).
Milujem vojsť do krásneho, kadidlom a sviečkami rozvoňaného kostola, hoci nie som veriaca. Rada lejem olovo a spomínam, ako sme vždy čarovali s mojou babkou, ktorá z našej veľkej rodiny miluje Vianoce úplne najviac. Rada pozerám trápne romantické vianočné filmy a rozprávky (minulý rok u nás doma viedol kreslený Grinch, ktorý je inak krásne spravený).
Pod stromčekom som si každý rok našla novú knižku, do ktorej som hneď zaborila nos a vynorila som sa z nej až na Nový rok. Skrátka je to po jeseni asi môj obľúbený čas roku, aspoň tak sa mi zdá.
Nuž a keď som začala písať detské knižky, snívala som o tom, že raz určite musím napísať aj nejakú vianočnú. A keďže už máme za sebou dva diely pocitkov, povedala som si, že je čas na diel tretí… a prečo by nemohol byť práve vianočný? Lebo dobre viem, koľko silných emócií sa ukrýva v troch orechových škrupinkách, ktoré mamky Popolušky každý rok pred Vianocami lúskajú. Väčšina je pekných – zvedavosť, nedočkavosť, radosť, láska, vďačnosť. Lenže často sa ku nim primotá aj hnev, závisť, smútok a po všetkom tom vzrušení aj nuda.
Minulé Vianoce som si sadla za počítač a spísala som šesť príbehov spojených s rôznymi predvianočnými situáciami. Nemala som pritom nejaký veľký cieľ, iba som zalovila v pamäti a dala som ich na papier. Vedela som, že v knižke chcem čarovanie / liatie olova s prababičkou, že tam musí byť strach a stres z preplnených adventných trhov (všade samá tlačenica!), ochutnávanie kapustnice s hubami, ktorú moja sestra dodnes nemusí… Potom som dlho váhala, či knižka je dosť dobrá na to, aby naozaj vyšla. Povedala som si, že aspoň skúsime nakresliť pár ilustrácií a uvidí sa…
Pretočme čas na horúce leto a jeho rekordné teploty, kedy sme sa všetci hromadne potili a my s Maťou sme si pinkali vianočné ilustrácie. V tej dobe som už vedela, že ich milujem. Jedna bola krajšia ako druhá! Poslala som prvý (nič moc) draft textov beta readerkám, potom som ho prepísala, zas prepísala, šupla ho vydavateľovi, korektorke, mojej kamarátke Báre, ktorá je na texty bohyňa… a pomaličky, pomaly sa nám z toho narodili Vianoce s pocitkami.
Je za nimi rok poctivej práce a ja dúfam, že sa do nej premietol aj môj vzťah ku Vianociam. Najväčšia výzva bola neskĺznuť ku zbytočnému moralizovaniu alebo klišé, čo je u vianočných kníh podľa mňa veľmi ťažké. Ale to už musíte posúdiť sami. Ja verím, že sú to stále starí dobrí pocitkovia, iba vo vianočnom kabáte. Iste, teraz, keď knižku držím v ruke (a ňuchám ku nej!!!!), hovorím si, mohla som toto ešte preškrtať, tamto som mohla použiť lepšie slovíčko, táto metafora nie je majster sveta… ale na druhú stranu týmto spôsobom by mi žiadna knižka nikdy nevyšla.
Viem, koľko som jej dala lásky, pozornosti, času… a viem, že na ňu mnohí z vás čakajú a tešia sa. Je to taký predčasný darček odo mňa vám všetkým, ktorí ste sa s pocitkami skamarátili. Takže Veselé Vianoce a nezabúdajte prosím nikdy na vďačnosť a láskavosť, ktorá sa nám z dnešného sveta akosi vytráca.
Vaša knižná víla Ellie