Žena naproti mne s tajomným úsmevom nalieva do hrnčekov kakao z termosky. Niečo na nej je éterické, priťahuje vás a zároveň máte pocit, že sa poznáte už večnosť.
Dlaňami objímam hrnček. Je teplý a vôňa kakaa, ktoré skoro nikdy nepijem (ani neviem prečo), ma príjemne šteklí v nose. Michaela mi pokynie, aby sme obe zatvorili oči a šepká slová, ktoré sú modlitbou a meditáciou zároveň. Chvíľu sme ticho, než sa obe napijeme. Pomaly, nikam sa neponáhľame.
Keď otvorím oči, znovu si uvedomím, kde sedíme. V nahrávacom štúdiu, obklopené mäkkými, odhlučnenými stenami. Nasadíme si slúchadlá a Míša mi vysvetľuje, že bude najlepšie, ak sa budem držať mikrofónového stojanu, aby môj hlas mal konzistentnú hlasitosť. Keby som sa totiž neustále opierala a mrvila, odrazilo by sa to na kvalite podcastu.
Obdivujem, ako toto drobné žieňa dokáže byť v jednej chvíli kňažkou a v druhej totálnou profesionálkou.
Začíname sa rozprávať a nasledujúca hodina a pol sa nesie na vlnách toho, čo máme rady obe - Anglicko. Míša tam tiež žila a pracovala, takže viem, že bude mať výborné otázky. Veď jej podcast Na vlnách kakaa počúvam už dlho! 
Ak ste zvedaví, ako sa nám žije v Anglicku, ako sa písala kniha, prečo to bol pre mňa veľmi dôležitý moment v materstve a ako mi to pomohlo zvládnuť novú rolu maminky...
.png)
.png)
.png)