Najčastejšia otázka, ktorú od sledujúcich dostávam je, či sa môžem podeliť o nejaké tipy, čo je v Londýne zadarmo. Samozrejme - veľmi rada! Skúste ma zastaviť.

Ak máte radi múzeá

Múzeami začneme, lebo v Londýne ich je zadarmo fakt veľa. Od tých najznámejších (Natural History Museum, British Museum) až po menej známe a tým pádom aj menej preplnené. 

 Iba podotknem, že hoci majú niektoré londýnske múzeá vstup zadarmo, sú vždy radi, ak im venujete aspoň nejaký symbolický dobrovoľný príspevok (buď v hotovosti alebo kartou), aby ste ich podporili. Aj vďaka tomu môžu tieto múzeá ostať prístupné naozaj pre všetkých bez rozdielov. Samozrejme je to len a len na vás - pustia vás tam aj bez platenia. 

V susedstve Natural History Museum nájdete hneď dve super múzeá, ktoré sú tiež zadarmo: Science Museum a Victoria & Albert Museum. To prvé je ohromitánske a užijete si ho, ak cestujete do Londýna s deťmi, ktoré majú radi vedu a technológie (je tam všetko od vesmíru a parných strojov po superpočítače či dejiny medicíny. Mňa napríklad zaujali železné pľúca, do ktorých sa kedysi umiestňovali pacienti s detskou obrnou). 

Victoria & Albert Museum

Victoria & Albert je viktoriánsky skvost od podlahy po strop naplnený plastikami, sochami, šperkami, maľbami, nábytkom, náhrobnými kameňmi spiacich rytierov a ďalším umením od výmyslu sveta. Je to najväčšie múzeum dekoratívneho umenia na svete a až sa čudujem, že to všetko sa dá vidieť úplne zadarmo. Dokonca aj budova múzea je umelecké dielo samo o sebe: jednotlivé haly sú nádherne symetrické a veľmi fotogenické. Múzeum má tiež príjemné nádvorie s fontánou a ozaj prekrásnu kaviareň (podľa niektorých jednu z najkrajších v Londýne, hoci ich ponuka pripomína skôr bufet). 

PS: Ak máte radi príbehy britskej monarchie, poteší vás tu napríklad korunka kráľovnej Viktórie, ktorú pre ňu nechal navrhnúť jej milovaný princ Albert. 

Výlet do Greenwich odporúčam každému, kto ide do Londýna na viac ako víkend. Okrem slávneho nultého poludníka tu nájdete hneď dve múzeá so vstupom zadarmo. National Maritime Museum si veľmi užijete s deťmi (majú aj úžasnú herničku s námorníckou témou, kde sa deti hrajú s rybárskymi sieťami, strieľajú loptičky z dela, napínajú lodné plachty či sa hrajú na tržnicu s rybami). Galériu Queen’s House zas ocenia milovníci architektúry, a to najmä fotogenické špirálovité schodisko The Tulip Stairs. 

The Tulip Stairs, Queen's House

Greenwich si nenechajte ujsť, ak radi navštevujete filmové miesta: v areáli Old Royal Naval College (ktorý je tiež prístupný zadarmo) sa natáčali Les Misérables, Thor, The Crown, Bridgerton, Napoleon, Cruella, Piráti Karibiku, Sherlock aj Enola Holmes, Skyfall a asi milión ďalších. Celý neuveriteľne dlhý zoznam filmov a seriálov nájdete tu.  

Z málo známych múzeí vám odporúčam Sir John Soane’s Museum. Vstupenky sa rezervujú online, ale nezaplatíte za ne ani penny. Múzeum je v skutočnosti súkromná rezidencia slávneho britského architekta Sira Johna Soana (ktorý navrhol budovu Bank of England) a pozostáva z dvoch susediacich domov prepojených do jedného fascinujúceho labyrintu. Prehliadka je jednosmerná a prechádzate sa tak uzučkými cestičkami, že musíte vtiahnuť brucho, aby ste sa nezasekli. Dom je plný umenia a sochárskych diel, je tu okrem iného aj egyptský sarkofág alebo návrh mauzólea, ktoré dal Sir John postaviť pre svoju milovanú manželku. Keďže Sir John bol architekt, aplikoval vo svojom dome rôzne optické triky, farebné sklá, šikovne schované svetlíky a ďalšie vychytávky, vďaka ktorým pôsobí stiesnený priestor nekonečným dojmom. 

Sir John Soane's Museum

Zadarmo je aj galéria moderného umenia Tate Modern, ktorá je veľmi priateľská k rodinám s deťmi - je tu napríklad interaktívna dielnička, deti môžu vytvárať svoje vlastné digitálne umenie, v celej budove sa dá dojčiť a je bezbariérová. Vystavujú tu všetko od Picassa a Pollocka po Andyho Warhola. Tate Modern stojí minimálne za nakuknutie, aj keď vás moderné umenie nebaví, je zaujímavá aj svojou surovou architektúrou. 

Niekoľko ďalších londýnskych múzeí zadarmo:

• Museum of London Docklands
• Museum of London (venované dejinám Londýna) 
• Imperial War Museum
• Grant Museum of Zoology
• Horniman Museum 

Prechádzky po Londýne

Romantická Hill Garden & Pergola v Hampsteade

Ak máte radi silné zážitky

Vstupné do St Paul’s Cathedral a Westminster Abbey je dosť vysoké. Chcete ušetriť a zároveň si z Londýna odniesť silný zážitok? Možno ste nevedeli, že do oboch týchto katedrál sa dá dostať úplne zadarmo: keď prídete na omšu. 

Večerná omša v St Paul’s Cathedral (Choral Evensong) je nádherný zážitok, z ktorého som mala zimomriavky po celom tele. Je to tradičná anglikánska omša s chlapčenským chórom a nemusím zdorazňovať, že obrovský priestor katedrály má fakt božskú akustiku. Evensong sa koná každý deň od 17:00, v nedeľu o 15:00 (ale pre istotu skontrolujte webové stránky, v katedrále sa niekedy konajú špeciálne eventy).  

Rozdiel oproti platenej turistickej prehliadke katedrály je ten, že vás nepustia všade (napríklad do kupoly) a počas omše nesmiete fotiť. Ak sa však budete správať úctivo a potichu, môžete si nájsť miesto v lavici a vychutnať si posvätnú atmosféru miesta, kde mala svadbu princezná Diana. To isté platí pre Westminster Abbey a ich večerné omše. 

Vedeli ste, že St Paul's Cathedral sa dá navštíviť aj zadarmo?

Ak máte radi výhľady

Najznámejšia voľne prístupná vyhliadka v Londýne je jednoznačne Sky Garden - záhrada na streche mrakodrapu Walkie-Talkie. Vstupenky si musíte rezervovať dopredu online a pozor, číhajte na ne, lebo bývajú rýchlo preč. Sú však zadarmo. Záhrada býva plná ľudí, ale je odtiaľ úžasný výhľad a je to dobrý zážitok (ak sa nebojíte výšok). 

Sky Garden je zadarmo, ale rezervujte si ju včas!

Nedávno otvorili novú vyhliadku Horizon 22, ktorá je ešte vyššie položená ako Sky Garden a ponúka božské 300-stupňové výhľady. Je taktiež prístupná zadarmo a býva dosť rýchlo obsadená, ale ak idete iba v malej skupinke, skúste sa tam zastaviť a cez QR kód si na mieste rezervovať takzvaný walk-in ticket - stáva sa, že ľudia prehliadku na poslednú chvíľu zrušia alebo sa nedostavia a takmer vždy sa tam dá prekĺznuť. 

Menej známa - ale moja najobľúbenejšia - je vyhliadka The Garden at 120 na Fenchurch Street. Oproti vyššie menovaným je síce nízko položená (len na pätnástom poschodí), ale zato pod holým nebom a s krásnymi pohľadmi na okolité mrakodrapy. Je to veľmi fotogenická terasa, po ktorej tečie voda a na jar tu kvitnú popínavé vistérie. Najkrajšia je tesne pred západom slnka počas “zlatej” hodinky.

Vyhliadka Horizon 22

Strešná záhrada The Garden at 120 (Fenchurch St)

Ak máte radi prechádzky

To najlepšie, čo je na Londýne zadarmo, sú podľa mňa prechádzky. Som túlavá duša a milujem sa len tak zamotať medzi krásne fotogenické uličky mews alebo nečakane odbočovať a bez mapy objavovať jednotlivé štvrte Londýna. Každá má totiž iný ráz a málokto si uvedomuje, že Londýn je podobne ako iné veľkomestá poskladaný z celej mozaiky bývalých “dediniek”, ktoré sa v priebehu vekov ku nemu prilepili a splynuli s ním. 

Medzi moje najmilšie miesta v Londýne patria (pozor, niektoré sú ďalej od centra):

• Hampstead 
• South Kenginston 
• Marylebone
• Notting Hill
• Dulwich Village
• Little Venice
• Richmond
• Chiswick

Londýnska ulička mews

Čo sú to mews? 

Mews sú uličky plné charakteru a pomalej atmosféry, ktorými je Londýn popretkávaný (je ich vraj okolo 8000). Spoznáte ich podľa typických radových domčekov, ktoré kedysi slúžili ako stajne a ubytovanie služobníctva a práve preto sa mews nachádzajú vždy blízko luxusnejších elegantných štvrtí ako napríklad Belgravia, Kensington či Mayfair. Nejazdia po nich autá, sú preto veľmi tiché a vydláždené nepravidelnými dlažobnými kockami, ktoré im dodávajú ich typický šarm.  

Niekoľko tipov na krásne mews:

• Kynance Mews (South Kensington)
• Cranley Mews (South Kensington)
• Holland Park Mews (Kensington) 
• Warren Mews (Marylebone) 
• Reece Mews (Kensington) 
• Kendrick Mews (Kensington) 
• Lansdowne Mews (Holland Park)
• Ladbroke Mews (Notting Hill)
• St. Luke’s Mews (Notting Hill)
• Pottery Lane (Notting Hill) 
• Ennismore Mews (Knightsbridge)
• Conduit Mews (Paddington) 
• Radnor Mews (Paddington) 
• Bathurst Mews (Paddington) 
• Hyde Park Garden Mews (Westminster)

Že nie ste až takí romantici a chcete prechádzku z iného súdka? Potom vám odporúčam návštevu Camden Town, londýnskeho Chinatownu alebo štvrte Shoreditch, ktorá je na každom kroku prešpikovaná úžasným pouličným umením. V Camden Town si cvaknite fotku so sochou speváčky Amy Winehouse alebo sa odvážte do cyberpunkového rave obchodu CyberDog, kde všetko bliká a tancujú tam živé tanečnice v klietkach. Predávajú tam okrem iného svetielkujúce vibrátory, ale o zážitky tam rozhodne nie je núdza. 

House of MinaLima

Ak máte radi Harryho Pottera

Povedzme si to nahlas: koľkí z nás boli v Londýne (alebo sem plánujú prísť), aby sa mohli pozrieť do filmových štúdií Warner Bros, kde sa natáčal Harry Potter? A koľkí z nás by radi navštívili v Londýne úplne všetko, čo sa čarodejníckeho sveta týka? 

Našťastie sa veľa z toho dá vidieť úplne zadarmo. Napríklad uličky Cecil Court a Goodwin’s Court, ktoré kde určite stretnete nejednu skupinku na Harry Potter tematickej prechádzke. 

Cecil Court je prezývaná “bookseller’s row” a je to ulička kníhkupcov a antikvariátov. Nachádza sa tu aj skutočné magické kníhkupectvo, kde si môžete nechať vyveštiť z ruky alebo si kúpiť encyklopédiu najmagickejších miest Británie. Goodwin’s Court je historická a zastrčená ulička, ktorá akoby zamrzla v dickensovskej ére a ak sa tu náhodou ocitnete sami, stačí vytiahnuť čarodejnícky prútik a o dokonalé fotky máte postarané. 

Žiaden pravý fanúšik HP by nemal vynechať House of MinaLima. Je to čarovný malý obchodík, ale v suteréne sa ukrýva miniatúrna galéria zasvätená rekvizitám a grafickým kúzlam z filmového a knižného sveta Harryho Pottera. MinaLima je totiž grafické štúdio, ktoré má na svedomí všetky filmy a navrhovali napríklad etikety elixírov, čarodejnícke učebnice, Záškodnícku mapu (Pobertův plánek) či plagáty hľadaných väzňov z Azkabanu. Vstup je zadarmo, hoci ja som odtiaľ ani raz neodišla bez toho, aby som si kúpila aspoň zápisník.

St Pancras International 

Goodwin's Court

No a samozrejme v tomto článku nesmie chýbať vlaková stanica King’s Cross. Na King’s Cross sa nachádza nástupište 9 a ¾, v skutočnosti vozík s kuframi zapustený do tehlovej steny, pri ktorom sa môžete zadarmo vyfotiť a ešte vám ku tomu požičajú aj šál podľa vašej fakulty (Chrabromil, Bifľomor, Slizolin, Bystrohlav) a čarovný prútik. Musíte si ale vystáť radu, ktorá sa niekedy ťahá až vonku a ľudia na fotku čakajú aj vyše hodiny (ja som mala vždy šťastie + skontrolovala som si vyťaženosť cez Google mapy). Fotomiesto patrí ku oficiálnemu HP obchodu so suvenírmi The Harry Potter Shop at Platform 9 ¾, kde kúpite všetko od habitov po kľúčenku s Hedvigou. 

Susedná historická budova stanice St Pancras International si zahrala vo filme Harry Potter a Tajomná komnata - určite si vybavíte záber, v ktorom Harry a Ron ukradnú modré auto Ford Anglia pána Weasleyho a letia v ňom ponad stanicu do školy. Opäť si na fotky odporúčam pribaliť minimálne čarovný prútik, budú epickejšie. 

Medzi ďalšie HP filmové miesta v Londýne patrí Millenium Bridge (pamätáte sa, ako ho Smrťožrúti pri svojom nálete celý rozkývali a zničili?), Piccadilly Circus (kam sa Hermiona s Ronom a Harrym premiestnila zo svadby Billa a Fleur vo filme Harry Potter a Dary smrti 1) a tržnica Leadenhall Market (Hagrid a Harry tadiaľto idú do Šikmej uličky v prvom filme). 

Leadenhall Market v noci

Aj toto sa dá nájsť na brehu Temže (mudlarking)

Ak máte radi archeológiu/históriu

Londýn založili Rimania, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Veď kto by v meste Sherlocka Holmesa a čaju o piatej hľadal gladiátorov? Keď sa však pozorne dívate, natrafíte na zaujímavé miesta spojené s dejinami rímskeho Londínia, ktoré sú prístupné úplne zadarmo. 

V podzemí galérie Guildhall je schovaný prastarý rímsky amfiteáter (London's Roman Amphitheatre), kde kedysi skutočne zápasili gladiátori. Pod sídlom mediálnej spoločnosti Bloomberg sú zas verejnosti sprístupnené odkryté archeologické vykopávky rímskeho chrámu, ktorý patri tajnému kultu boha Mithrasa (Roman Mithraeum). Sú tajomne nasvietené a sprevádza vás hudba a recitovanie latinských žalmov, čiže je to nezabudnuteľný zážitok. Prehliadku si musíte rezervovať dopredu, ale neplatí sa za ňu. 

Zrúcaniny Mithrasovho chrámu pod budovou Bloomberg

Kostol All Hallows by the Tower ukrýva malé archeologické múzeum v krypte (Crypt Museum), kde sa okrem iného budete prechádzať po terakotových podlahách, po ktorých kedysi kráčali Rimania. Hovorí sa vraj, že keď na nich budete dlho stáť, vrátite sa v čase do rímskej éry. Mne sa to, žiaľ, nepodarilo! 

TIP: Ak máte v Londýne viac času a chceli by ste zažiť niečo naozaj netradičné, prihláste sa na mudlarking tour, prechádzku s archeológom, počas ktorej budete prehľadávať breh Temže a hľadať stratené artefakty. Nájsť sa dajú črepiny keramiky, ale aj tabakové fajky či staré mince. Poklady si síce nesmiete nechať, ale spoznáte Londýn z nového uhla a dozviete sa, ako je Temža úzko prepojená s jeho dejinami. Za mudlarking tours sa síce platí, no nedalo mi ich nezmieniť. 

Páčili sa vám moje tipy? Dajte mi o tom vedieť na Instagrame @elliesediva.

V dnešnom článku odpovedám na vaše otázky spojené s výchovou dieťatka v Londýne. Máte nejakú ďalšiu otázku? Napíšte mi správu na Instagrame alebo na Facebooku Túlavé dievča!

Ako je to u Drobca s prepnutím jazykov: slovenčina / čeština / angličtina? 

Myslím, že on zatiaľ nerozlišuje medzi jednotlivými jazykmi, ale už si dosť všíma, že určité slová používame vonku (napríklad v obchode, v herničke, keď sa nám niekto prihovorí v parku) a iné zase doma alebo keď sme na návšteve u rodiny. Čiže podľa toho to aj on už začína “prepínať”. V potravinách sa automaticky pozdraví Hello a poďakuje Thank you. Nedávno nám doviezli pizzu a Drobec vybehol až von na ulicu a kričí na kuriéra na motorke: “THANK YOU, BYE!”   

Keď sa mu ale niekto prihovorí po anglicky, tak býva zarazený a hanbí sa viac ako v slovenčine alebo češtine. Často ho musím vyzvať, aby sa nebál odpovedať. Nie je mu to asi také prirodzené. Taktiež robí svoje, že po anglicky vie len určité frázy a slová, nehovorí tým jazykom plynule, zatiaľ čo československy áno. 

Anglických slov už vie celkom dosť: farby, čísla, áno / nie, pozdravy, zvieratá, niektoré jedlá (ovocie, zelenina), povely Fergusovi (sit, come, stop) no a potom samozrejme rôzne typy vlakov a celkovo dopravné prostriedky, ktoré miluje. Pozná aj zastávky na trase, ktorou jazdíme do mesta: London Victoria, Brixton, Herne Hill, West Dulwich, Sydenham Hill… vie ich všetky vymenovať. A pozná aj niektoré detské pesničky, napríklad Wheels on the Bus, Twinkle Twinkle Little Star, Itsy Bitsy Spider… 

Keď sme sa presťahovali do Londýna, prakticky všetci nám radili, aby sme doma hovorili našimi rodnými jazykmi a angličtinu že pochytí až tu a naučí sa ju lepšie, keď ju nebude počuť s naším prízvukom. Lenže tým, že sme ho zatiaľ nedávali do anglickej škôlky, tak sa to ešte nemal kde naučiť, takže s ním aspoň základné slovíčka a frázy precvičujem ja doma. Robíme to formou hry, spievania alebo čítania knižiek a snažím sa to pravidelne opakovať. Angličtina sa mu veru v živote zíde! 

Ktorým jazykom Drobec viac rozpráva: čeština alebo slovenčina? 

Keďže sme s Romčíkom česko-slovenský pár, tak aj naša domácnosť je československá. Čo ma ale prekvapilo, je že Drobec viac odmalička pochytil češtinu než slovenčinu. Je to zvláštne, keďže najviac času s ním trávim ja, hoci je pravda, že po 15 rokoch vzťahu s Čechom už doma používam veľa čechizmov, nedá sa tomu v každodennom živote vyhnúť - nalepí sa to na vás, či chcete alebo nie.

Myslím, že napokon zakotví u toho jazyka, ktorým bude hovoriť v škole v kolektíve. A bude vedieť, že mamka a tatínek obaja rozprávajú trochu inak. Ale to už si myslím, že podvedome vníma dávno a berie to ako prirodzenú súčasť nášho života. 

Oplatí sa dať v Anglicku dieťa do škôlky alebo opatrovateľke? 

Výborná otázka, ktorá sa ale ťažko generalizuje a hodnotí, lebo v Londýne sa žije inak ako inde v Anglicku a je rozdiel aj medzi jednotlivými sociálnymi skupinami ľudí. Berte preto moju odpoveď s rezervou, je to iba môj názor založený na našich skúsenostiach. Nie každý si môže dovoliť opatrovateľku či au-pair. Niektoré rodiny fungujú tak, že žena ostáva v domácnosti s deťmi, zatiaľ čo muž pracuje. Iné zase čo najskôr riešia návrat mamy do práce, keďže v Anglicku neexistuje materská v takom rozsahu ako u nás.

Je bežné, že sa žena vráti do práce už pár mesiacov po narodení dieťatka a vypomáha si buď pestúnkou (nanny) alebo dáva dieťa do škôlky. Ak je zamestnaná napríklad ako manažérka a mala dobrý plat, tak to dáva zmysel čo najskôr a škôlky tu prijímajú aj veľmi maličké deti (niečo ako naše jasličky). 

Škôlka je tu v porovnaní s nami dosť drahá, v prepočte stojí mesačne asi 1800 Eur (45 000 Czk) z toho, čo sme si zisťovali len tu v našom okolí. Až od tretieho roku dieťaťa vám štát dotuje 30 hodín v škôlke a aj to len vtedy, keď spadáte do určitej kategórie nízkych príjmov. Čiže stáva sa aj to, že ak žena zarába menej, celý jej plat padne na škôlku!

To je dôvodom, prečo niektoré rodiny volia radšej občasnú výpomoc pestúnok (ktoré tiež nie sú najlacnejšie, ak chcete niekoho kvalitného a skúseného), ženy pracujú z domu (napríklad keď deti spia) alebo ostávajú doma. Hlavne v centre Londýna je úplne normálny jav, že keď ste cez týždeň na detskom ihrisku, väčšina žien tam nie sú maminy, ale práve pestúnky! 

Ďalšou formou, ktorá sa tu dá zvoliť, je tzv. childminder, čiže v podstate pestúnka, ktorá u seba doma má niečo ako súkromnú škôlku pre malú skupinku detí. Sú to kvalifikované opatrovateľky, ktoré musia mať potrebné certifikáty a previerky, výpis z registra trestov, a podobne. Detičky k nim chodia domov vrátane obeda a obedného spánku tak, ako keby chodili do škôlky, ale je ich tam menej a sú v domácom prostredí.

Childminder môže tiež vyzdvihávať staršie deti zo školy a tie potom počkajú u nej, kým rodičia skončia v práci. Drobec chvíľu chodil k jednej takejto pani, bola to bývalá riaditeľka škôlky a u seba doma to mala zariadené veľmi pekne, pre detičky plánovala aj program, napríklad návštevu u Santy alebo domáce vyrábanie obrázkov a podobne. 

Náš prípad bol taký, že som sa rozhodla ostať čo najdlhšie doma s malým, keďže teraz píšem knihu a keďže som nám chcela dopriať spoločný čas, aký by mal aj v Česku či na Slovensku. Aby som aspoň občas mohla zmeniť prostredie a chodiť písať do kaviarne, našli sme si pestúnku, ktorá ku nám chodila dvakrát do týždňa od 8:30 do 12:30. Ja som potom malého uspala a poobede som už s ním bola ja.

Naša pestúnka je Slovenka, mali sme na ňu veľké šťastie, lebo Drobec si ju okamžite zamiloval a aj nám je veľmi sympatická! Nedávno však dostala skvelú ponuku od inej rodiny, ktorá jej ponúkla full time pozíciu (to sme si my nemohli dovoliť), čiže k nám teraz chodí už len občasne večer, keď chceme ísť s Romčíkom na zaslúžené rande. 

Na hľadanie pestúnok a childminders v Anglicku slúži napríklad web Childcare.co.uk, tam si hľadáte pestúnky vo svojom okolí podľa adresy.

Sú deti v Anglicku iné ako slovenské deti? A aký rozdiel vo výchove pozoruješ v Anglicku? 

Taký asi najvýraznejší rozdiel, ktorý od začiatku vnímam, je hlavne OTUŽILOSŤ. Britskí rodičia deti zďaleka tak neobliekajú ako my u nás a stalo sa nám veľakrát, že Drobec bol najteplejšie oblečené dieťa na celom ihrisku, kým ostatné deti tam behali v kraťasoch a krátkom tričku. 

Ďalší rozdiel je podľa mňa vo výchove: príde mi, že britskí rodičia nechajú častejšie deti robiť si, čo chcú, nestoja im “za zadkom” (napríklad na preliezkach mi príde, že dovolia deťom aj veci, z ktorých u nás by rodičom vlasy dupkom stavali) a nie sú na ne takí prísni, aspoň čo vídame vonku a v herničke. Má to samozrejme svoje plusy aj mínusy, ale mne osobne sa páči, že sa s deťmi rodičia snažia v každej situácii dohodnúť, veľa vysvetľujú a absolútne nikdy som tu nevidela nikoho dieťa zbiť. To mi príde fajn. Samozrejme ako všade na svete, aj v Londýne máte všetky možné typy detí a aj rodičov, čiže veľmi ťažko sa mi to hodnotí, je to len osobný dojem. 

Ako reagoval Drobec na deti inej pleti?

Nereagoval na to nijako, je maličký, takže to vníma ako úplne prirodzenú vec. Na ihrisku aj na ulici tu naozaj stretnete deti každej kultúry a pôvodu, čiže on v tom vyrastá už od začiatku  a nikdy sa ma nepýtal, prečo tento chlapček alebo tamto dievčatko vyzerá inak ako my :) Ku všetkým deťom sa chová rovnako. Najprv skúma okolie a hneď ako sa “oťukajú”, tak sa spolu hrajú. 

Keď k nám prišli na návštevu kamaráti so staršou dcérkou, tak bola najprv trochu zarazená a v metre mala úplne vyvalené oči, ale tiež to hneď prijala, detičky takéto veci neriešia. Mne sa veľmi páči, že môj synček vyrastá vo svete, ktorý hraje všetkými farbami a vie, že medzi nami nie sú žiadne rozdiely :).

V roku 2024 mi vychádza moja prvá detská kniha: Samko a pocitkovia. Prečítajte si, ako vznikala a aké posolstvo je v nej schované!

Malý Samko je ako každý z nás. Niekedy sa bojí, inokedy mu je smutno alebo sa hnevá. Všetko sa ale zmení, keď doma objaví maličkého škriatka  - pocitka. Pocitkovia naučia Samka, že všetky pocity (dobré aj zlé) sú prirodzené a majú v živote miesto, ak si nájdeme vhodný spôsob, ako ich spracovať.

Všetky pocity sú dôležité a je v poriadku ich prejaviť. 

Koľkokrát sme sami ako deti počuli, že dievčatká by sa nemali hnevať, lebo to nie je pekné, a chlapci by nemali plakať? K detstvu patrí smiech, radosť, láska, ale aj negatívne emócie, ktoré nemá zmysel potláčať.

Krásne ilustrovaná knižka Samko a pocitkovia učí deti premýšľať o tom, akú úlohu pocity zohrávajú v živote, a podporiť tak ich zdravý duševný a emočný vývoj.

Podporiť ju teraz môžete aj Vy a byť medzi prvými, ktorí ju dostanú domov! 

Knižka Samko a pocitkovia, to je:

• 72+ farebne ilustrovaných strán
• poctivá a odolná pevná väzba 
• hrubší papier pre detské rúčky
• testujeme na deťoch :)

Pre koho je knižka určená?

Pre čitateľov vo veku od 3 do 99 rokov

Táto knižka Vám bude robiť náramnú radosť, ak:

• si s Vašimi deťmi radi doma čítate
• hľadáte spôsob, ako deťom vysvetliť tému pocitov
• máte radi rozprávky so silným posolstvom
• radi podporujete slovenských autorov a ilustrátorov
• pre Vás čítanie s deťmi nie je len povinnosť.

Stotožnili ste sa s väčšinou z týchto bodov? Potom je táto knižka určená práve Vám.

Veríme, že knižka bude výborným spoločníkom všetkým rodičom, ktorí pri výchove zápasia aj so svojimi vlastnými pocitmi. Získajú potrebnú inšpiráciu a zistia, že na to nie sú sami.

Zrodená z krehkosti

„Knižka Samko a pocitkovia vznikla počas obdobia hlbokej zraniteľnosti a krehkosti, kedy som ako úzkostlivá mama sotva zvládala ten hurikán vlastných + detských emócií. Postupne som našla pevnú pôdu pod nohami a pochopila, že materstvo nie je dokonalé. Patrí k nemu aj chaos, plač a tiene, ktoré však vždy napokon vystrieda slnko.

Jeden večer po náročnom uspávaní mi napadla jednoduchá myšlienka: čo keby každá emócia mala svojho čarovného škriatka, ktorý by nám ju pomohol zvládnuť? Sadla som si k počítaču a prvé riadky rozprávky Samko a pocitkovia boli na svete!“

Ellie Šedivá, autorka knihy

Neviem, ako vy, ale mňa vlaky nikdy nejako zvlášť nebrali… až kým sa nám nenarodil Drobec, ktorý ich zbožňuje. A keďže moje dopravné vedomosti stoja a padajú na tom, akej je vlak farby a či je to osobák alebo náklaďák, návšteva londýnskeho múzea dopravy je pre mňa vždy vítaná inšpirácia.

Musím povedať, že po piatich návštevách, ktoré sme tu už stihli absolvovať, je to jedno z mojich obľúbených londýnskych múzeí. Nie je síce zadarmo, ale vstupenky platia celý rok, takže pre Londýnčanov sú dosť výhodné. Aj pre tých, ktorí sú v Londýne len na výlete, je to myslím dobrá investícia, teda hlavne ak cestujete s malými deťmi a… prší.

Múzeum je pre deti ideálne, pretože tu skoro všetko môžu chytať, skúšať (napríklad šoférovať autobus) a loziť do vagónov. Je tu aj pekný detský kútik. Pre dospelých je múzeum tiež zaujímavé, pretože sa zameriava na históriu Londýna a dopravy od koňmi ťahaných omnibusov cez dve svetové vojny až po súčasnosť. A čo si budeme - londýnske metro je ikona a poschodové autobusy, kto by ich nemal rád?

Keď niekedy nebudete vedieť, čo s časom, a nebudete sa chcieť tlačiť s miliardou turistov v Natural History Museum, zamierte do Covent Garden a múzea dopravy. To býva preplnené tiež… ale je to vačšia sranda! 

Vedeli ste, že Británia je domovom najväčšieho krytého dažďového pralesa na svete?

Projekt Eden sa nachádza v Cornwalle, postavili ho v roku 2001 a od tej doby ho už navštívilo vyše 20 miliónov návštevníkov. Keď sem prídete, ukáže sa vám výjav ako z futuristického filmu: v údolí, kde sa kedysi ťažila hlina na porcelán, sa ukrývajú zvláštne bublinové stavby nalepené na sebe. Pripomínajú bublinkovú fóliu alebo penu vo vani a nájdete v nich dva rozličné biómy = dažďový prales a stredomorskú flóru. Jednotlivé “okienka” sú vyrobené zo špeciálnej plastovej fólie a pohromade ich drží oceľová konštrukcia na spôsob skleníka. 

Vnútri je to skutočne pôsobivé, pretože z anglického počasia vleziete rovno do tropického pralesa s vodopádmi, lávkami a hompáľajúcimi sa mostami ako z Pirátov Karibiku. Rastie tu 5000 druhov rastlín, o ktoré sa stará 45 záhradníkov a komplex vyprodukuje 120 ton kompostu ročne.

Oproti bežným botanickým záhradám je hneď jasné, že tento projekt je skutočne megalomanský: dóm s dažďovým pralesom (Rainforest Biome) má rozlohu 1.56 hektárov, je 55 metrov vysoký, 100 metrov široký a 200 metrov dlhý. Druhý, menší dóm (Mediterranean Biome) má 0.654 hektárov a je 35 metrov vysoký, 65 metrov široký a 135 metrov dlhý. Konajú sa tu aj koncerty, vystupoval tu napríklad Elton John či Amy Winehouse. Pravidelne sa tu konajú majstrovstvá sveta v pečení Cornish Pasty a v roku 2002 sa tu natáčala bondovka Die Another Day. 

Ak patríte k fanúšikom netradičných zážitkov, Eden Project by mal jednoznačne byť na vašej mape označený špendlíkom! 

Ako vyzerá každodenný život mamy v Londýne? Často s vami v príbehoch zdieľam ten svoj, ale dnes si spolu posvietime na to, čo ma fascinuje najviac - históriu. Ako žili londýnske mamy v rímskej, tudorovskej či viktoriánskej ére? S akými problémami dennodenne zápasili a čo o nich vieme vďaka archeologickým nálezom a dobovým prameňom? 

Rímska mama 

Volám sa Claudia Martina, mám 19 rokov. Som vzorná manželka Anencleta a matka jeho detí. Ja som slobodná Rimanka, ale muž, ktorého som si vzala, je otrokom rímskeho impéria. Náš život sa však nepodobá životu otrokov. Žijeme v skromnom, ale peknom dome v Londíniu a mojou povinnosťou je starať sa o chod domácnosti. Mužov plat je dostatočný na to, aby sme si najímali dojku. 

Teraz čakáme ďalšie dieťa a naše dni ubiehajú v harmónii. S priateľkami navštevujem verejné kúpele, nosím vlnené alebo ľanové šaty s brošňou a mám krásne medené náramky. Viem písať a čítať po latinsky a dorozumiem sa aj britonskou rečou, keď chcem na tržnici vyjednať lepšiu cenu. Keď sa dieťa narodí, pôjdem do chrámu poďakovať bohyni Juno Lucina a poprosiť ju, aby mu dopriala dlhý život. 

Fakt: O skutočnom živote Claudie Martiny sa toho veľa nevie. Jej meno a vek (dožila sa len 19 rokov) sa dozvedáme z nápisu na náhrobku, ktorý jej venoval manžel. Keďže bol otrokom a ona slobodnou Rimankou, šlo pravdepodobne o manželstvo s cieľom legitimizovať Anencletovo prijatie do rímskej spoločnosti. 

Tip Dievčaťa v Londýne: Neďaleko mrakodrapu 30 St Mary Axe (Gherkin) archeológovia vykopali hrob neznámej mladučkej Rimanky, ktorá mala iba 13-17 rokov a žila v rokoch 350-400 nášho letopočtu. Nič viac sa o jej príbehu nevie, ale po skončení výskumu ju opäť pochovali na rovnaké miesto, ktoré je dnes označené vavrínovým vencom a pamätnou ceduľou s nápisom “To the spirits of the dead the unknown young girl from Roman London lies buried here.” Nájdete ho? 

Tudorovská mama

Volám sa Gillian Averell a môj život visí na vlásku. Som dcéra pekára, ale v roku 1578 som sa vydala za učiteľa a farského úradníka Williama Averella. Porodila som mu 16 detí a ďalšie nosím pod srdcom. Žijeme v hroznej dobe. Londýn sa ešte nespamätal z nedávnej vlny čiernej smrti, ktorá nemilosrdne vyhladila mnoho našich príbuzných a susedov. Môj muž o tom vedie presné záznamy. Hovorí sa, že Londýn opustillo na 15 tisíc duší a ďalšie tisíce v okolitých farnostiach. Bojím sa aj dýchať, každý deň sa modlím, aby nastali lepšie dni. 

Moje ruky sú plné mozoľov od ťažkej každodennej práce, hoci staršie deti mi pomáhajú. Ulice, po ktorých každý deň kráčam, sú špinavé a páchnu močom a zvieracou krvou. Dvíha sa mi z toho žalúdok. Slamené strechy domov sa takmer dotýkajú a zakrývajú nebo. Na dverách tam, kde sa usadil mor, ešte stále svietia červené kríže. Ach, bože, čo len s nami bude?

Fakt: V rokoch 1592–1593, počas vlády kráľovnej Alžbety I., v Londýne zúrila jedna z mnohých epidémií moru. Situácia bola natoľko vážna, že sa celý kráľovský dvor musel presunúť do Windsoru. Gillian Averell ani jej manžel sa morom nenakazili, Gillian však umrela v roku 1596 po pôrode ich sedemnásteho dieťaťa. 

Tip Dievčaťa v Londýne: Neďaleko londýnskeho Charterhouse odkryli počas stavby metra Elizabeth Line hromadný hrob (plague pit), v ktorom bolo pochovaných až 10 000 obetí morovej epidémie z rokov 1347-1351. Výskum potvrdil, že v kostrách sa vyskytovala baktéria Yersina Pestis, spojená s čiernou smrťou. Jednu z obetí moru môžete vidieť vystavenú v Charterhouse múzeu, ktoré je prístupné zadarmo. 

Čierna smrť v Londýne, zdroj: Alamy

Viktoriánska mama 

Volám sa Ann Gidding a mám 21 rokov. Pracujem ako slúžka istej pani Murrayovej na ulici Wilton Crescent číslo 16. Práve tu som sa nešťastne zamilovala do lokaja, Johna Harewooda. Keď som zistila, že s ním čakám dieťa, opustil ma. Ako mám uživiť malé dieťa, keď v tomto prekliatom meste sotva vyžijem sama? Všetci sa na mňa pozerajú cez prsty ako na padlú ženu bez budúcnosti. Láska sa stala mojím prekliatím. 

Nemám inú možnosť než sa dieťaťa vzdať. Počula som o sirotinci, ktorý je slušný a o deti sa dobre postarajú. Musím ale nechať spísať akúsi petíciu, lebo si vyberajú, ktoré ženy prijmú a ktoré odmietnu. Ak si ma vyberú, ja i moje dieťa máme nádej aspoň na nejaký život. 

Fakt: London Foundling Hospital bola viktoriánska charitatívna organizácia, ktorá do svojej opatery prijímala deti padlých matiek. Každý prípad sa dôsledne preveroval - posudzoval sa charakter žiadateliek i potenciál, ktorý mali preto, aby sa navrátili k slušnému spôsobu života. V prípade Ann Gidding sirotinec žiadosť zamietol, keď sa ukázalo, že žiadna pani Murrayová neexistuje. 

Matka sa vzdáva svojho dieťaťa, zdroj: Foundling Museum

Tip Dievčaťa v Londýne: Foundling Museum v Londýne približuje návštevníkom dojemnú históriu opustených detí. Počas dvoch storočí jej fungovania bolo do opatery Foundling Hospital zverených až o 25 000 detí. Múzeum sa nachádza v areáli starej nemocnice na 40 Brunswick Square v Bloomsbury. 

Na aké ďalšie historické obdobia by som sa podľa vás mala zamerať? Napíšte mi svoj názor na Instagrame tulave_dievca! 

Použité zdroje: 

• commons.lib.jmu.edu/mhr/vol14/iss1/3/ 
• bbc.co.uk/history/trail/victorian_britain/women_home/ideals_womanhood_06.shtml 
• theguardian.com/lifeandstyle/2015/sep/19/victorian-women-forced-to-give-up-their-babies-new-exhibition 
• centaur.reading.ac.uk/50813/3/Shapland%20et%20al_Medieval%20Archaeolgoy%20accepted.pdf 
• vindolanda.com/blog/roman-women-and-children-part-4
• museumoflondon.org.uk/discover/reading-between-lines-women-roman-tomb-monuments 
• warwick.ac.uk/fac/arts/classics/warwickclassicsnetwork/romancoventry/resources/diversity/womeninbritain/