Londýn po roku: Portréty slovenskej a českej Británie

Včera večer som zažila udalosť, kvôli ktorej som do Londýna prišla. Mala som tú česť stať sa súčasťou jedinečnej výstavy Portréty slovenskej a českej Británie. V Nunnery Gallery (východný Londýn) sa konala slávnostná vernisáž ku tejto výstave, na ktorú som bola pozvaná aj ja. Stretla som neuveriteľne inšpiratívnu 95ročnú ženu, ktorá ako dieťa prežila Kindertransport, stratila rodičov v holokauste a celý život zasvätila učeniu, spomienke a obhajobe utečencov. A koktejly nám namiešal svetoznámy barman, ktorý miešal drinky pre bondovku Skyfall či pre britskú kráľovnú Alžbetu II. 

Okolo piatej som sa z mesta vrátila do Penge na otočku, aby som sa prezliekla a nachystala. Trochu ľutujem, že som si obula topánky na vysokých opätkoch, pretože som sa vzápätí potrebovala dostať pešo na stanicu Penge West, ktorá je od Jess asi 20 minút. V duchu som topánky preklínala, no našťastie som vlak stihla. Viezla som sa linkou Windrush (predtým Overground, ktorý sa nedávno rozdelil a premenoval). Naproti mne vo vlaku sedelo dievča, ktoré si čítalo Bena Aaronovitcha - knižku Rivers of London, ktorú mám veľmi rada. 

Cesta ma zaviedla do Whitechapelu, rušnej a veľmi multikultúrnej časti Londýna, kde som mala prestúpiť na autobus. Tam ku mne pristúpila žobráčka. Ospravedlňovala sa, že je špinavá a smrdí, a ako žena ženu ma poprosila o pár drobných na sprchu. Dala som jej, čo som v peňaženke našla. Vyzerala sklamaná, že je to málo, a prosila ma, či by som jej aspoň v obchode nekúpila niečo na jedenie. Bohužiaľ, už som sa dosť ponáhľala a netušila, kde presne stojí môj autobus, takže som musela ísť ďalej. Mrzelo ma, že som jej nevedela viac pomôcť. 

Do autobusu som sa len tak-tak natlačila. Všetky svoje veci som mala v plátenke, takže som mala trochu obavy, aby mi ju v tom preplnenom a chaotickom prostredí niekto neuchmatol. Odviezla som sa na Bow Road a tam som pred galériou počkala na Jess. Medzitým začali prichádzať ľudia, stretla som Petra Mikitiča, reportéra z TV Joj, fotografa výstavy Roberta Viglaského, DJa Radushka a ešte pár známych tvárí, ktoré som buď poznala z fotenia alebo z podujatí na slovenskej ambasáde. 

Keď sa otvorili dvere, bolo nás tam už plno. Mala som radosť, že výstavu prišlo podporiť toľko ľudí, full house! Zahliadla som Simonu Vrabcovú a Rebeku Jurčackovú, kurátorky výstavy zo Slovak Theatre London, ale mali sme čas si iba zamávať, pretože prúd ľudí ma už unášal k portrétom.Expozícia bola rozdelená do troch častí: Pioneers, Visionaries a Descendants. Môj portrét patril medzi vizionárov. Celá výstava bola pripravená veľmi vkusne a dievčatám sa podarilo osloviť naozaj pestrú skupinu Slovákov a Čechov, ktorí v Británii dokázali niečo výnimočné. Ešte dôležitejšie však bolo, že prepojili celú komunitu, a za to im patrí veľká vďaka a uznanie.

Pri portrétoch som sa dala do reči s pani spisovateľkou Zuzanou Slobodovou, autorkou knihy Ulice Londýna sú dláždené zlatom, ktorá sa stala inšpiráciou celej výstavy. Pani Zuzanka mi už viackrát poradila slová, ktoré si v sebe nosím ako vzácny poklad. Aj tentoraz sa jej to podarilo. Je to žena s neuveriteľným inštinktom: keď niečo povie, zaryje sa vám to hlboko pod kožu a dokáže vám zmeniť život.

Zverila som sa jej, že občas bojujem so svojou identitou. Som šťastná, že sme sa vrátili do Brna. Žije sa tam krásne, máme priateľov, cítime, že patríme tam. No zakaždým, keď som v Londýne, mám pocit, akoby som bola opäť doma. Chýba mi to tu, a tak sa cítim rozpoltená…

Pani Zuzanka sa mi pozrela priamo do očí a pokojne povedala: „Skús to brať inak. Nie si rozpoltená, si znásobená. Máš už dve identity… a obe neoddeliteľne patria ku tebe. Buď na to hrdá!“ No chápete to? Je mi cťou, že mám v živote šťastie na takýchto ľudí. Povedala som jej o svojej novej knižke Bertík a plávajúce kníhkupectvo, radovala sa a sľúbila som jej, že jej knižku pošlem, hneď ako vyjde. To ona mi poradila, aby som pri písaní viac čerpala aj zo svojej fantázie a neobmedzovala sa realitou. 

Fotografia: Hermine Patch / Slovak Theatre London

S Jess sme kolovali medzi ľuďmi a každú chvíľu nás niekto oslovil. Prišla aj Gabriela Beregházyová, autorka niekoľkých kníh o slovenskom vysťahovalectve, ktorá bola veľmi milá. Jess prvýkrát ochutnala tatranský čaj a bryndzovú nátierku. A spoznali sme pani Veru Schaufeld, ktorá ako dieťa prežila Kindertransport, stratila rodičov v holokauste a celý svoj život zasvätila učeniu, spomienke a obhajobe utečencov. Jej dojímavý príhovor pred symbolickým krstom výstavy ma rozplakal. Vera má 95 rokov a napriek tomu prišla na vernisáž a bola úžasná! 

Ochutnali sme aj koktejl od Erika Lorincza. Erik stál za barom legendárneho American Bar v londýnskom Savoyi, jednom z top 50 barov sveta, a podával drinky celebritám aj členom kráľovskej rodiny. Dokonca pripravoval koktejly aj pre bondovku Skyfall. A otvoril si svoj vlastný, Japonskom inšpirovaný bar v Mayfair. Celý večer sa krásne vydaril a aj Simona a Becky boli dojaté, veď tieto dve ženy venovali výstave všetok svoj voľný čas a toľko energie! Dúfam, že si teraz užijú zaslúžený odpočinok, než sa pustia do ďalšieho projektu. Súčasťou Portrétov totiž bude ešte dokumentárny film a divadelná hra, ktorá sa práve nacvičuje. 

Fotografia: Jess Fry

Musím povedať, že bolo naozaj inšpiratívne a krásne vidieť, ako slovenská komunita v Londýne ožíva a spája sa, aby rozpovedala svoje príbehy. Sú to príbehy o úspechu, ktorý ale neprišiel z neba, všetci títo ľudia sa v Británii vypracovali od nuly a holými rukami vybudovali to, čo dnes majú. Ulice Londýna totiž naozaj nie sú dláždené zlatom, veď dôkazom toho sú aj ľudia ako žena, ktorá ma dnes prosila o drobné… 

Bolo pre mňa veľkou cťou byť súčasťou tohto projektu. Keď som hľadela na svoju zarámovanú fotografiu s mojou knižnou prvotinou Dievča v Londýne, bol to úžasný pocit, hoci ma v bruchu šteklili aj pochybnosti, či si zaslúžim byť medzi toľkými neuveriteľnými osobnosťami. Veď som v Londýne dohromady žila iba štyri roky, kým niektorí tu prežili celý život či aspoň dekády. No potom som si spomenula na to, čo mi povedala pani Zuzanka - mám dve identity, už navždy. Jedna je Slovenka, ktorá sa zaľúbila do Čecha a žije s ním v Brne. Tou druhou je Londýnčanka… stratená v príbehoch.