Londýn po roku: líšky, knihy a stretnutie, ktoré nevymyslíš
Guess who's back? Osud ma zavial do Londýna na vernisáž výstavy Portraits of Slovak and Czech Britain. Hneď prvý deň ma čakalo niekoľko milých aj nečakaných stretnutí.
Do Londýna som priletela po ročnej prestávke a musím priznať, že úzkosť z letu som cítila už pár dní vopred. Nakoniec to dopadlo dobre: trocha turbulencií, ale hladké pristátie na Stanstede. A dokonca som mala šťastie na spolucestujúcich: vedľa mňa sedel pán so staručkou pani a celú cestu ju upokojoval, ukazoval jej fotky svojich papagájov a komentoval, čo robí pilot. Také malé, milé ľudské gestá, ktoré spríjemnia cestu.
Z letiska som pokračovala autobusom National Express na Victoria Coach Station. Podarilo sa mi chytiť skorší spoj: ak sú voľné miesta, lístok vám uznajú aj na skorší autobus, čo je na tejto spoločnosti super. Z Victorie som sa ešte musela dostať až na juh do Penge. Uber sa chvíľu hľadal, vodiči sa tak ďaleko veľmi nehrnú, ale nakoniec som dorazila krátko po pol druhej v noci. A hneď pri vystúpení ma privítala typicky londýnska scéna: tri vypelichané líšky so žiariacimi očami, ktoré sa potulovali po ulici.
Jess, u ktorej bývam, mi nechala kľúče v „poop bag“ schovanom v recyklačnom koši. Keď som odomykala dvere, tak akurát šla dole schodmi (ich jazvečíčka Nellie ju zobudila), takže sme sa zvítali aj osobne. Bolo to, akoby sme sa videli včera - pritom je to už rok!
Ich domček na Princes Road je neskutočne útulný. Pripravila mi malú hosťovskú izbu na poschodí, úplne útulnú, s papučami, uterákmi a dokonca aj so sprejíkom „sleep mist“, ako v hoteli. Izba je taká malinká, že keď na zemi otvorím kufor, musím ho prekračovať. No všade naokolo detaily, ktoré sú pre Jess typické: kvetináče na kozube, knihy naskladané do stohov, obrázky, výšivky, jazvečíky v rámikoch… a moja stará knižnica, ktorú som jej kedysi darovala, teraz dokonale zapasovaná do priestoru.
Ráno som sa zobudila ešte za šera, počula som, ako sa Jess dole chystá do práce. Zbehla som dole v pyžame, aby som jej odovzdala darčeky: české pivo, našu obľúbenú kávu Rebelbean a ešte nejaké drobnosti (z papierníctva + ušila som jej obal na knižku). Ona ma prekvapila keramickou miniatúrou dvoch domčekov s nápisom I wish you lived next door. Presne to vystihuje, čo si obe myslíme. Pri káve (samozrejme v hrnčeku s jazvečíkom) sme sa pustili do rozhovoru, ktorý sa skákal z témy na tému. Typický začiatok dňa s kamarátkou, s ktorou máš pocit, že sa poznáte celý život a že žiadna ročná prestávka nebola. Jess sa mi pochválila, že v Do Books (vydavateľstvo, pre ktoré pracuje) vyšla prvá kniha, ktorej bola hlavnou editorkou od A po Z - Do Ferment.
Keď Jess odišla do práce, ešte som chvíľu pokecala s Mylesom. Nedávno absolvoval charitatívny cyklistický maratón z UK do Dánska a vyzbieral 14 000 GBP na podporu prevencie samovrážd: téma, ktorá je preňho veľmi osobná, keďže prišiel o brata. Obdivuhodné a dojímavé zároveň. Hovoril mi, že to preňho nebolo až tak náročné fyzicky (hoci nebol zvyknutý bicyklovať a najal si dokonca aj osobnú trénerku, aby sa dostal do formy), ale hlavne psychicky.
Potom som sa vybrala na prechádzku po Edward Road, okolo našej starej Chalúpky. Vyzerala trochu smutne a opustene, ale možno to bolo len londýnskym sychravým počasím… sivá obloha, mrholenie, nízke oblaky. Kontrastom boli zelené papagáje škriekajúce na stromoch a zmoknuté palmy pred domami. Presne tá zvláštna kombinácia, ktorá Londýnu dodáva jeho neopakovateľnú atmosféru.
Z Penge East som šla vlakom na Victoriu a odtiaľ double-deckerom do Marylebone. Na raňajky som si kúpila horúci sausage roll (ktorý bol taký horúci, že som si spálila jazyk) a zamierila do kníhkupectva Daunt Books. Cestou ma ale zlákala Wallace Collection - nádherná galéria s voľným vstupom. Symetricky rozvešané historické obrazy, každá miestnosť inej farby, pokoj a atmosféra, ktorá pohladí dušu. Dokonca mi jedna staršia Nemka pochválila moju knižnú sukňu, prišla do Londýna navštíviť syna.
V Daunt Books som si kúpila knihu The Hidden Corners For Curious Wanderers od Jacka Cheshera a svoju vysnívanú plátenú tašku s logom kníhkupectva. Hipster level complete. A práve keď som vychádzala von, stalo sa niečo úplne nečakané: narazila som na Adriana Blissa, komika a autora knihy The Greatest Nobodies of History! Jeho knihu som si kedysi kúpila hneď po krste v katedrále. Teraz sme sa dali do reči, pochválila som mu prácu a keď som mu poďakovala za to, že prináša radosť do sveta, spontánne ma objal. Dokonca sa so mnou odfotil. Aká je šanca, že sa toto stane práve mne a úplnou náhodou?
TIP Dievčaťa v Londýne: Ak niekedy prídete do Londýna a milujete knihy, stojí za to skontrolovať si online program kníhkupectiev ako Waterstones či Daunt Books - pravidelne organizujú čítania, stretnutia s autormi, autogramiády a dajú sa stretnúť aj slávni autori či celebrity. Napríklad keď som ešte bývala v Londýne, tak mal v kníhkupectve na stanici St Pancras autogramiádu Sam Heughan (herec, ktorý hral Jamieho v seriáli Cudzinka), pretože mu vtedy vyšla kniha Clanlands. Všimla som si to príliš neskoro, takže som to zmeškala, ale bolo by to určite úžasné.
Ja som takto osobne stretla hneď dvoch úžasných autorov kníh o Londýne - Jacka Cheshera (spomínaný vyššie) a Juliana McDonnella (autora knihy Rather Splendid London Walks, ktorý na soc. sieťach vystupuje ako Joolz). Obaja mi podpísali knižky a mám s nimi aj fotku na pamiatku. Bolo to v kníhkupectve Waterstones na Trafalgar Square.
Tieto riadky píšem v pekárni Gail’s, kam som si prišla nabiť telefón (od toľkého fotenia a natáčania mu došla šťava) a samozrejme som si musela dať svoj obľúbený cinnamon bun - v Gail’s ich pečú čerstvé, sú gigantické, chrumkavé a také fajné, že si musíte oblizovať prsty.
