Ďaleko, a pritom blízko: Slováci v Británii majú svoje portréty

Je krásne, keď sa vysťahovalecká komunita spojí, aby rozpovedala svoje príbehy. Niekedy sú to príbehy o odlúčení a hľadaní domova, tentokrát však zazneli tie, ktoré hovoria o odvahe, vytrvalosti a rokoch práce, ktoré priniesli úspech. Príbehy, ktoré ukazujú, že aj ďaleko od domova dokážeme rásť, a zároveň ostať spojení so svojimi koreňmi.

Každý, kto niekedy opustí svoju krajinu, si so sebou nesie plný kufor príbehov... o odvahe, o stratách, o osamelosti a začiatkoch na cudzom mieste. Len máloktoré z týchto príbehov sa však dostanú na svetlo. Projekt Portraits of Slovak and Czech Britain im dal hlas a tvár. Ukázal, že úspech v cudzine nie je náhoda, ale výsledok vytrvalosti a viery, že aj ďaleko od domova možno žiť naplno a zanechať vo svete svoju stopu.

Fotografia: Hermine Patch / Slovak Theatre London

Dve inšpiratívne ženy, Simona Vrabcová a Rebeka Jurčacková, spojili sily s renomovaným slovenským fotografom Robertom Viglaským, aby vytvorili jedinečný projekt, ktorý prepojil česko-slovenskú komunitu v Británii.

Robert nafotil vyše päťdesiat portrétov Slovákov a Čechov, ktorí svojou prácou a životnými príbehmi inšpirujú doma aj v zahraničí. Medzi nimi sú mená ako Monika Gullerová (špičková vedkyňa z Oxfordu), Alex Brychta (úspešný ilustrátor detských kníh), Jan Telenský (podnikateľ a filantrop, ktorý z pár libier vybudoval impérium), Erik Lorincs (mixológ a barman, ktorý miešal koktejly pre bondovku Skyfall aj kráľovnú), Dana Klampárová (zakladateľka Asociácie slovenských škôl a komunít v UK), Petr Torák (bývalý policajt, dnes honorárny konzul a obhajca rovnosti rómskeho pôvodu), Peter Mikitič (novinár, reportér a dokumentarista), Gabriela Beregházyová a Zuzana Palovic (svetobežníčky a spoluautorky, ktoré sa venujú problematike slovenského vysťahovalectva do Ameriky).

Medzi portrétmi nechýba ani silný príbeh Very Schaufeld MBE (rod. Leviovej): dievčaťa, ktoré ako deväťročné zachránil pred holokaustom Kindertransport Nicholasa Wintona. Do Británie prišla bez znalosti jazyka a stratila celú svoju rodinu, no vlastný osud premenila na celoživotnú službu iným. Stala sa učiteľkou a špecialistkou na angličtinu ako druhý jazyk a desaťročia pomáhala deťom utečencov v školách. Za svoju prácu získala čestný doktorát aj vyznamenanie MBE. Jej odkaz, že žiadne dieťa by sa nemalo cítiť ako outsider, má dodnes mimoriadnu silu.

Fotografie: Hermine Patch / Slovak Theatre London

Všetky tieto portréty sa stali súčasťou výstavy v Nunnery Gallery v East Londýne, ktorá bude mať aj pokračovanie v podobe knihy, dokumentu a divadelnej hry inšpirovanej dielom spisovateľky Zuzany Slobodovej Ulice Londýna sú dláždené zlatom.

Mala som to šťastie byť medzi vybranými - moja knižka Dievča v Londýne, hoci už vypredaná, sa stala malou súčasťou tohto veľkého príbehu. Ako digitálna nomádka, ktorá sa v Británii neusadila natrvalo, vnímam Portréty ako dôkaz, že aj krátke zastavenie na cudzom mieste môže zanechať stopu: v komunite, v umení aj v spomienkach ľudí, ktorých som v Londýne spoznala.

Za poskytnutie fotografií ďakujem: Hermine Patch / Slovak Theatre London